Blog

Prečo ste sa rozhodli byť učiteľom?

Aj keď máme v rodine piatich učiteľov, to, že som sa stal učiteľom, nevzniklo spontánne ani cielene, u mňa to bola súhra okolností, ktoré usmerňovali moju životnú púť. Ako žiak prvého stupňa som chcel byť povolaním ,,športovec“. Bohužiaľ, moju športovú kariéru ukončil úraz na bicykli. Na druhom stupni to bola jednoznačná voľba ,, rušňovodič“. Veľa sme s rodičmi cestovali, bol som z toho nadšený. Táto predstava mi vydržala až do času podávania prihlášok. Počas základnej školy som navštevoval Ľudovú školu umenia, dnešnú ZUŠ. Skúsil som si podať prihlášku na Strednú umelecko-priemyselnú školu sklársku v Kamenickom Šenove v severných Čechách a vyšlo to. Bola to jediná škola svojho druhu v bývalom Československu, moji spolužiaci boli z celej republiky. Bývali sme na internáte a domov sme chodili raz za mesiac na víkend. Nikdy som toto rozhodnutie neľutoval, rád na toto obdobie spomínam. Po skončení školy som krátky čas pracoval ako dizajnér v Ignise v Hlohovci, ale túžba vzdelávať sa bola u mňa silnejšia. Po úspešnom vyštudovaní Učiteľstva výtvarnej kultúry na Pedagogickej fakulte Západočeskej univerzity v Plzni som zastupoval na ZUŠ a Gymnáziu v Hlohovci. Počas prázdnin v roku 2000 ma oslovilo vedenie našej školy s ponukou na spoluprácu. ☺

Prečo ste sa rozhodli pre výtvarnú výchovu?

Od detstva som rád kreslil. Táto moja záľuba ma sprevádza celý život. Po absolvovaní umeleckej priemyslovky a učiteľstva výtvarnej kultúry sa moje smerovanie vyprofilovalo a nabralo jasnejšie kontúry. Teraz učím prevážne výtvarnú výchovu a snažím sa žiakom odovzdávať skúsenosti a zručnosti ako kedysi moji učitelia mne.

Čo sa vám na tomto povolaní najviac páči?

Počas svojho života som pracoval v rôznych oblastiach a venoval som sa rôznym činnostiam, čo mi umožňuje aspoň trochu porovnať učiteľské povolanie s inými. Na učiteľskom povolaní sa mi naviac páči určitý druh slobody, kreativity a potreba byť tak trochu ,,in“. Viem, že každé povolanie má svoje prednosti, ale vzdelávať, vychovávať, formovať žiačika od prvej triedy, kde sa učí prvé písmenka až po deviaty ročník, kde sa z neho stáva žiak so všeobecným vzdelaním a schopnosťami ďalej napredovať podľa vlastných predstáv, je pre mňa veľkým zadosťučinením.

Čím vás vedia žiaci najviac potešiť a naopak zarmútiť?

Najviac ma teší, ak žiaci jednajú čestne, zodpovedne a seriózne. Neteší ma, ak žiaci jednajú nezodpovedne, ľahkovážne, neuvažujú nad dôsledkami svojich činov a rozhodnutí.

Ako vnímate žiakov našej školy?

Každého človeka, nielen žiaka beriem ako jedinečnú neopakovateľnú bytosť, ktorá má svoje kladné stránky aj nedostatky. Som rád, že žiakov môžem niečo naučiť, povzbudiť, posunúť alebo sa od nich niečo naučiť. Beriem žiakov primerane veku ako seberovných partnerov, s ktorými máme spoločný cieľ.

Ktorý vyučovací predmet bol váš najobľúbenejší?

Na základnej škole to bola telesná výchova, na strednej škole umelecké spracovanie skla a na pedagogickej fakulte to bola úžitková tvorba.

Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Rád si pozriem niečo zaujímavé v televízii. Mám k tomu taký svojský prístup, kupujem si dvojtýždňový televízny program, vytipujem si relácie, filmy, dokumenty a nechám sa prekvapiť. ☺

Veľkú časť svojho voľného času venujem starostlivosti o okrasnú a ovocnú záhradu. Je to zhruba 25 árov udržiavanej plochy. Je to riadna výmera, ale pohľad na kus zušľachtenej zelene je pre mňa satisfakciou.

Ktoré krajiny ste vo svojom živote navštívili?

Zatiaľ som spolu so sestrou Zuzanou navštívil 25 štátov Európy, uprednostňujeme poznávacie výlety. Cestujeme individuálne, zabezpečíme si letenky, lístky, ubytovanie a dobrú náladu. Sme taký cestovateľský tandem, ja plánujem miesta, ktoré chceme navštíviť a trasu, aby sme čo najviac videli. Sestra si fotí a stará sa o občerstvenie. ☺

Kde sa vám najviac páčilo a prečo?

Ťažko povedať, každá krajina má svoje čaro. Snáď najväčšie zážitky mám z cestovania po krajinách Beneluxu. Sú to tri malé štáty (Belgicko, Holandsko, Luxembursko) s nesmiernym kultúrnym bohatstvom. Veľmi ma očarili aj severské krajiny, najviac Nórsko, hlavne prekrásnou prírodou a čistotou. Nemôžem nespomenúť Florenciu, je to zvláštny pocit vidieť na vlastné oči architektúru, sochy, maľby o ktorých ste sa učili v škole, poznáte ich iba z fotografií, je to ako by ste stretli známeho po rokoch a všetko sa vám vybaví. Veľmi dojemným zážitkom bola pre mňa návšteva baziliky Sagrada família (Svätá rodina) v Barcelone. V tomto chráme je človek mimoriadne očarený z fenomenálnej tvorby renomovaného katalánskeho architekta Antonia Gaudího. A v neposlednom rade maličký ostrov Murano v Benátskej lagúne, známy ručnou výrobou skla, kde sklárski majstri dodnes uchovávajú tajomstvo toho ako docieliť, aby bol krištáľ čo najtransparentnejší a modrý kobalt čo najpriezračnejší. Na tomto ostrove sa zrodilo tajomstvo výroby preslávených benátskych zrkadiel.

Aká je vaša obľúbená farba, film, hudba, šport a kniha?

Celoživotne inklinujem k modrej farbe, je to farba vernosti.

Mám rád filmy podľa skutočnosti, alebo voľne inšpirované skutočnosťou s dobrým dejom a zaujímavým rozuzlením. Snáď najviac mi utkveli v pamäti filmy: Vykúpenie z väznice Shawshank, Gladiátor, Krajina tieňov.

Z hudobných interpretov si dokážem najviac vychutnať tvorbu Marka Knopflera, skupiny Pink Floyd a Hansa Zimmera, ktorý komponuje úžasnú filmovú hudbu. So športom je to u mňa slabšie, uprednostňujem pešiu turistiku, rád si rekreačne zaplávam.

Najradšej čítam podnetné články k problematike, s ktorou sa aktuálne zaoberám, raz je to starostlivosť o zeleň, inokedy cestopis, umenie alebo pútavý životný príbeh. Z kníh je to pre mňa Biblia, ktorú som dostal ako dar od rodičov. Vždy v nej nájdem povzbudivé slová a krásne ilustrácie od známeho francúzskeho rytca a grafika Gustava Doreho.

Aké je vaše obľúbené jedlo a nápoj?

V jedle nie som moc prieberčivý, jem málo, často, diétne, mám rád všetko od maminy, tá pozná moje stravovacie návyky a preto varí klasickú slovenskú kuchyňu. Ak mám byť úprimný, rovnako dobre mi chutí aj v našej školskej jedálni. Z nápojov dávam prednosť čistej vode.

Máte nejaký sen, ktorý by ste si niekedy chceli splniť?

Tak ako každý človek aj ja mám sny. Určite sa veľmi teším ak o niečom „snívam“ a to sa nakoniec uskutoční. Nemám ,,veľké“ sny, skôr sú to veci, ktoré sú pre mňa dôležité: dobré rodinné zázemie, zdravie, práca, ktorá ma teší a napĺňa, dobré medziľudské vzťahy.

Čím je pre vás typický november?

Zo stromov a krov opadávajú posledné listy, posledné kvietky odkvitnú. Hmla, dážď a zvyčajne aj prvý sneh spôsobia, že príroda spustne. Na každom kroku nám čosi pripomína, že všetko živé je pominuteľné. A tak je pre mňa začiatok novembra časom spomienky na zosnulých.

Keďže žijem v Horných Otrokovciach a patrónom miestneho kostola je svätý Imrich, smutnú náladu a nostalgiu vystrieda o krátky čas hodová nálada. ☺

Aké máte životné motto?

,,Ľudia zabudnú, čo ste povedali. Ľudia zabudnú, čo ste urobili. Ale nikdy nezabudnú ako sa pri vás cítili.“